Ukážky z tvorby - Zlatka Matláková: básne zo zbierky - trvalky (Spolok slovenských spisovateľov, 2021)

deň pred odletom

 

k sandálom mám priviazaný najtmavší tieň

vlečiem ho po Malage

od smädu k smädu

reč dostratena

zrak do najväčšej vody

 

južný Bože

vieš vrátiť požičané vtáky

natiahnuť šnúry s trepotavými plachtami

pokrčiť more do vĺn

pozri sa na mňa v zálive

 

ponáram sa

aj vyplávam so zeleným závojom

od hlavy po päty ho nesiem

 

nevidím čo mám pred očami

pokračujem v chôdzi

v rozmýšľaní

mám čo robiť

kým to vysvetlím v básni

 

jarná báseň so žltými nohami

 

s pani K. nachádzame čierne

od stromu oddelené listy

plody vydrancované až k semenám

 

môžeme ich prehltnúť

vylisované piť

alebo uložiť v priehlbinke

zasypať zemou a zimou

zaliať snehovou vodou

 

pri tretej možnosti rátame s tým

že zoradia v sebe všetky kódy

algoritmy stoniek

otvoria vzorce podzemkov i koreňov

 

čepele so stopkami

roztrhnú oponu v lese

a z podzemia vystúpia prvosienky

 

pani K.  súhlasí so žltou

ale treba poznať všetkých

 

v súlade s  farbou

má žltochvost privilégium

potriasa perím podrepuje

cip – tak – tak – tak

 

napoly slepá ulička

 

dom je zvláštne uzavretý

klesá do tmy

dvíha sa do tmy

nepočuť zámku s kľúčom

ani umelé bzučanie

 

nenašlo ma ani jedno slovo z tohto dňa

načo je stojaca lampa Niloé

spínače tlačidlá ovládanie žalúzií

otočný stmievač

 

nedočiahnem na nič

s výnimkou kontrolky na plazme

 

magické oko dočervena

prázdna krv v nohách

 

ornitológ Mário Kern

práve teraz prikladá ucho na vzduch

počúva snehule severské

 

vtáky priletia zostanú

na chrbtoch konárov nahmatajú drevo

sneh

ráno im uvidím hlavy za sklom

nepriblížim sa

 

spolužitie ako biatlon

 

vstupujem na trať

predtucha ukladá na svah čudné tvary

úzkosť?

chýba jej veľkosť

 

nad lyžiarskou stopou borovice sestry

japonský céder brat

becketovsky nemôžem ďalej

a preto pôjdem ďalej

 

lyžiarske bežky posúvajú srdce

 

kam som sa to dostala?

strieľanie v stoji aj poležiačky

ani sa nespoznávam v kútiku terča

v čiernych kružniciach

 

dnes mám usilovné nohy

aj očami dosiahnem triumfujúcu diaľku

hoci sa navonok zdá že blúdim

medzi belostnými kúskami vody

 

 voda si vie spomenúť

 

ibaže rybník je skutočný

plávam

aj po rokoch sa prsia premieňajú na tlkot

prenesiem ho

na svoju stranu budmerickej vody

 

hoci sa na hladine lámu slnečné ihly

nič ma neoslepuje

 

čo je pohľad?

slučka

alebo žltá vlna

na hladine?

 

 vidíš ma

ženskú hlavu bez tela

občas vynorím ruky

vlny ma prerastú

aj vietor

neúnavne sa otáča

ukazuje na breh

 

strach z hĺbky nemám

lebo som ho nikdy nemala

a predsa zaváhanie

 

nepoznávam túto vodu

temnie

ako minulosť

v nej básnik Rudolf F. odštipkáva z torty svojej mamy

diabetický palec kladie protistojne k ukazováku

vytvára  zobáčik

 

 

zrána

 

 

po  vytrvalej noci so snom

beriem si do očí

pribúdajúcu jasnosť so zvukmi

 

a potom aleju

plachosť stromov

intimitu

keď odmietajú dotýkať sa

 

počujem svoje nohy

 

chodidlami o zem

vnímam ich pomalosť

pribúdajúcu dôkladnosť v každom kroku

 

prichádza muž

 

dotýka sa ma kožou

postupne stišuje hlas

a sceľuje ho s nehou