Ako očko na pančuške nosí svoj údel

znôšku istotnej sedmikrásky

čo sa škerí uhýbavým pohľadom starých žien

dávno stratili pierka

 

Kam sa zaradiť do polnoci na výslní

keď krásne pery prehrýzali

z najkrajších ohryzkov jesenných jabĺk

Mľaskavo dychtili

 

Po dobrom parféme zámožných mužov

je tam  drozd

poskákal po rozkvitnutej ruži a vôňu?

Rozdáva žena čo prišla prespať do bytu

 

priateľka s krásnou kresbou v tvári

v rukách bohatšieho

tíško povedané

Najvyššieho

 

priateľka zaborí dokonalé pery

na jemný okraj sklenice

Krehká ľahká

ako naivný dych

 

Pohľad do čiernej kávy

po premilovanej noci

veľké ruky

ústa k ústam

 

Počíta plodné a neplodné dni

v sústave značiek a výnimiek

sama nevie

čo hľadá v cudzej posteli

 

Na manuáloch krásnych sandálok

na príťažlivých majákoch ženskosti

Zlomila srdce

Zazneli kantáty

 

Obdivoval stopy hlbokých  očí  v pohári

Ako očko na pančuške

Nosí svoj údel –  istotnej sedmikrásky

 

 

Zima prevoňaná škoricou

 

Odkiaľ a kam smerujeme  - bolo práve Barbory

december vykúril živé tvory do tepla

Barbora ťahá sane dopredu

do dvorečka do dvora

 

Bude nám teplo pri chlebíku

bude nám pri sviečke svetlo

Maj rád trošku mojich očí

Smutný mesiac  pozerá

 

Sŕkame čaj. Sŕkame horúco

Nepovieš – odíď do záveja

Nepovieš -  tam sú dvere

Klepot nástenných hodín nás drží

 

Som vesmír v tvojom náručí

tam nemáš slová

nežná nemohra – ľúbiš neľúbiš ?

Moja farba je hnedá.

 

Veci a vecičky, kde si krása?

 

V detskej pominuteľnosti v kútikoch úst

vzbudzovali priľnutie

Priľnutie po malinovom čaji

iba záchvev - ach

 

Objíma uško hrnčeka

porcelán -  horúčosť srdca  búchanie lyžičky

o steny napätého svalu

o pekný porcelán

 

 

O vtáčom zobe čo kvitne nabielo

prvýkrát zacíti

neistotu na zemskom povrchu

kto nás uvidí –  a kto počuje?

 

Posledné želanie modrých zvončekov

Piaty deň stromoradia!

Voda preteká – vánok sa hrá s lístím

Vidím ?  Nevidím ?

 

Tento deň strom

plný fialového odtieňa

slnko vhuplo za horu tvojho potešenia

Rozumieme si ako strom zemi

 

 

Do modra hrá modrá

Bledomodrá

Slnko sála

Selah

 

 

Toccata a fuga

Johan Sebastian Bach

 

 

Nedeľa večer

 

Voskresenie a ja vzkriesená

Príťažlivosť pominula

ponáram do tmy oči

z jazera

 

Sviatok bielych bahniatok

obyčajne v jeseni

Bože!

telo umiera

 

Zrkadlo spomienok. Vzkriesenie

Dušička - kam sa uberá?

A ak je vyššie nado mnou

Kto sa to na mňa pozerá?

 

Ako príjemne doznieva nedeľa

láska vzkriesená!

 

My sme ešte neskúsili

sneh po prvom milovaní

a takí nahí – neskúsení

keď sme boli sami

 

 

v milovaní na začiatku

rozjašení strapatí

s tebou