Gabriela Gotthardová: Stretnutie s bardom Viliamom Turčánym.

Gabriela Gotthardová Stretnutie s bardom.pdf (2839035) - celý článok na stiahnutie             

Neraz si s vďakou spomínam na prvé stretnutie s naším vzácnym oslávencom. Bolo to dávno – koncom apríla 1969 vo vlaku z Trnavy do Piešťan (14 dní po celoslovenskej konferencii pri príležitosti 120. výročia smrti básnika Jána Hollého, ktorá sa konala 16. apríla v trnavskom divadle).

So zatajeným dychom som počúvala bardovo rozprávanie o Jánovi Hollom, o jeho skromnom, neľahkom živote na farách v Maduniciach skoro tridsať rokov a potom na Dobrej Vode, kde ho navštívili aj štúrovci. S úctou a obdivom som zachytávala každé jeho slovo o veľkosti Hollého rozsiahlej básnickej a prekladateľskej tvorbe, z ktorej možno vycítiť, že poézia tvorila os jeho bytia i konania. Zaujal ma aj tým, ako múdro mi vysvetlil najtesnejšie spojenie jazykovedca Bernoláka s básnikom Hollým, keďže bernolákovčina, jej prozódia, bola najvhodnejšia na časomieru, ktorú v tvorbe uplatňoval.

V nemom úžase som vnímala pôvab hexametrov a nádheru selaniek, ktoré môj obdivovaný spolucestujúci spíval svojím krásnym zvonivým basbarytónom, neutíchajúcim ani za sprievodu v rytme hrkotajúcich kolies železničného vozňa uháňajúceho vlaku. Cesta plynula a plynul i čas ...

A ako to bolo ďalej, po rokoch som sčasti vyjadrila takto:

 

 

    Stretnutie     (A, s. 11 – 12)

                         

                          „ ... sú tuná stále všetky deje.“

                               Viliam Turčány, Óda ód: Obec

                                                                       (Obrazy čiže Mária i rám, 2002)

 

                                                            „Prvná má spívať na milostních Váhu začíná

                                                            Umka brehoch;  pred iními aňiž sa na tichto ňehanbí

                                                            Rozľehlích doľinách, kďe  ... “

                                                                                                 Jan Hollí, Vodní muž V

                                                                                                   (Selanki, 1835, 1841)

 

                                               Vtedy sa v diaľke i Mlíč vynoril,

keď Pevec Potulný prehovoril.

Hľadá vraj Zahradu Hollého Jána.

Spívá a chodí od skorého rána.

 

Dali sa na cestu spolu bádať,

Krásnú zahradu budú hľadať ...

Zbadal ich podvodník, bol  to sám Vodník

podobný človeku. Nevedel  to nik?!

 

Nevedel, veru nie, nevedel nik.

Zo spárov Vodníka ťažký únik ...

Kde je tá Zahrada Hollého Jána?

Je v nej aj čakanka? Mám ju tak rada.

 

Navôkol samý srd, zloba a zášť,

pred svetom iný však oblieka plášť.

Predstiera nehu, milotu – akože.

Ty predsa všetko dobre vieš, ach, Bože!

 

V mútnych vodách som sa vždy brodila,

dennodenne som sa len modlila:

Božia Matička, k Tebe sa utiekam,

vysloboď a chráň ma, ukáž cestu – kam.

 

Kdeže si, Pevec môj Potulný, dnes?

Do srdca žiaľneho radosť mi vnes.

Ó, aká odvaha! Nie je to ošiaľ?

Ty si  tú radosť sial, a žal si len žiaľ.

 

V duchu sa túlam krajinou vážskou.

Neraz sa vraciam v tie kraje s láskou.

Nebeský Otče, žehnaj naše roky!

Trnavská Matka, Ty veď naše kroky!

 

 

                                                                                       Trnava 11. november 2005

 

 

 

Vážska krajina v okolí Maduníc

(Kresba Gabriely Gotthardovej, 1973)     (A, s. 10)

 

                                                Hľadali Zahradu     (A, s. 39)

 

 

                                                                                                                          

 

 

 

 

 

 

 

 

                                              „Túlam sa cestami, čo nie sú na mapách –

                                                                                                                  čo boli odvždycky, čo v nás i sú i budú.“

 

                                                                                                                             Viliam Turčány, Cestou cez Camargue

                                                                                                                           (Až do najďalších končín, 1988)

 

 

                                                       Hľadali Zahradu,

                                                       a nie jej náhradu.

        Hľadali Zahradu Hollého Jána.

        Vďaka Ti, Bože náš!

                                                        Tá bola a je v nás.

 

Trnava 30. september 2007

 

 

                         Stojím tu     (A, s. 13)

 

                                                                                   „Bolo to koncom apríla –

                                                                                   pred koľko rokmi? ... “

 

                                                                                   Viliam Turčány, Listy: List najmilšej

            Post scriptum

                                                                                                           (Aj most som ja, 1977)

 

                                   

            Stojím tu v nemom úžase

                                    po toľkých rokoch už zase.

                                    S obdivom hľadím do tváre:

                                    premýšľam, hútam o tvare.

 

                                    Stojím tu s bardom súčasne.

                                    Tie roky naše sú časné,

                                    šepkám si: Janko náš Hollý,

                                    vyťatý Mlíč i nás bolí.

 

                                    „Bolo to koncom apríla ...“

                                    Jagavá bola tá chvíľa!

                                    Pútnika stretnúť pri Mlíči,

                                    keď háje, lúky jar líči.

 

                                    Bola som ako zmámená

                                    netušiac, čo to znamená.

                                    Dívam sa na oboch s bázňou:

                                    v pere i na perách s básňou.

                       

                                    Stojím tu v tichom úžase ...

                                    Po mnohých rokoch už zase

                                    šepkám si – veľký náš Hollý,

                                    vyťatý Mlíč i nás bolí.

 

                                Madunice 30. apríl 2006

 

 

                                                Spievaj si selanku!     (A, s. 20) 

 

                                                                                „Spieva i vzduch a čuť i v potôčku,

                                                                                                              že ide máj, ...“

                                                   

                                                                                                                  Viliam Turčány, Listy: List najmilšej  (Aj most som ja, 1977)

 

 

                                    Nájdi potešenie

                                    v kvetinkách májových,

                                    jarné osvieženie

                                    v liečivých. Aj vonných.

 

 

                                                           Spievaj si selanku ...

                                                           Spievaj Slnku, ránku.

                                                           Vieš, že každá chvíľa

                                                           smutná je bez Vila?

 

 

                                                           Spievaj si selanku ...

                                                           Spievaj vetru, vánku,

                                                           že tu každá chvíľka

                                                           smutná je bez Vilka.

 

                                                           Trnava 29. apríl 2006

 

          

    Pozdrav     (A, s. 21)

 

Bielou šatkou z Verony Ti mávam ...

Dennodenne otázku si dávam:

Kdeže si, Pevec môj Potulný?

Neváhaj, slzička, skotúľni!

 

Šatka hebká, belasá či modrá

chráni šiju, ramená i ňadrá.

                                               Posielam pozdrav svoj srdečný.

                                               Nech je deň prekrásny, slnečný!                                          

 

Trnava 24. február 2006

 

 

                                      Pri Ságelskej studienke     (A, s. 37)

                                                          

                                                           „Vác siľi, vác živnéj piťelom svím dávala vládi.“

 

Jan Hollí, Rozľičné básňe: Na Ságelskú stuďénku

(Hollý vo výbere a interpretácii Viliama  Turčányho, 1976, 1985)

 

 

                                                „Posaď sa, milý pútnik, “

                                                osloví pevca lavička.

                                                „Nesedí práve tu nik.

                                                Nebolí tvoja hlavička?“

 

                                                Bola tu jedna víla ...

                                                Zbadala brezu, lavičku.

                                                Dakomu veniec vila.

                                                Oprela k briezke hlavičku.

 

Pred tebou studňa sťa chrám,

nad tebou modrá obloha.

Ságelskú vodu si chráň!

Vodičku čistú od Boha.

 

K studienke volá nás kríž ...

Básnik ju slávil piesňami.

Pocestný, voda má skrýš.

Kto smädný, nech pije s nami!

Trnava 20. máj 2007

 

 

                            

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ságelská studienka v Borskom Mikuláši (Kresba Gabriely Gotthardovej,1973 ) (A, s.36)

 

                              

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Piešťany k 30. aprílu 2009

40 rokov od prvého stretnutia s V. T. (1969)

 

 

 

***

 

 

 

 

 

 

Viliam Turčány s Gabrielou Gotthardovou

V Univerzitnej knižnici v Bratislave, 1997.

 

 

                                        Na oltári vonia ruža     (A, s. 7, 42 - 43)

                                                                        

 

                                                       „Pod Tvoju ochranu sa utiekame ...“

                                         (K Trnavskej Panne Márii)

 

                                                                                               „Prijmi tú ružu, milú ako ty,

                                                                                               ktorá si ružou najskvúcejších ruží,

                                                                                               že ...“

                                                                                        Pierre Ronsard, Sonety: Prijmi tú ružu

                                                                                                     Preložil Viliam Turčány, 1969

Bratislava – Trnava 18. február 2003

                Homonymne s touto básňou som nazvala titul knihy Na oltári vonia ruža, ktorú som venovala nášmu bardovi Viliamovi Turčánymu, veľkému básnikovi, významnému literárnemu vedcovi – nášmu najvatšému hollológovi – a vynikajúcemu prekladateľovi pri príležitosti jeho vzácnych 80. narodenín.

                Prvú časť zbierky som uviedla veršami Viliama Turčányho z básne Suchá nad Parnou (Aj most som ja, 1977, s. 130 – 131):

 

„Možno je to tá poetka,

čo vyspievala vďaku starej mame.

I najmilšia, čo meno svoje tká

do výšivky a koktá v monograme.

Možno ...“

 

                Pripojila som k nim aj svoju výšivku s koktavým monogramom: GG. Naozaj, Vilko má pravdu! V závere básne i on sa nazval výšivkou .

                Celá uvedená báseň, patriaca rodnému kraju autora, je v prekrásnej monografii suchovskej poetky a spispateľky Gabriely Spustovej Izakovičovej: Rytier a pevec Viliam Turčány (2018, s. 59 – 60).

Kniha je vydaná k 90. narodeninám veľkého básnika a prekladateľa, jazykovedca, suchovského rodáka a priateľa.

 

***

 

                                      Zrkadlenie     (A, s. 40)

 

Majstrovi

Viliamovi Turčánymu

k narodeninám

 

                                                                               „ ... mám staré mesto rád, v ňom cítim sa tak mlado.“

                                                                              Viliam Turčány, Mám svoje mesto rád

                                                                                                            (Až do najďalších končín, 1988)

 

            Spívá ... Hľa, Hollý!

            Pieseň hlaholí ...

            Zrkadlenie!

            V zrkadle? Nie.

 

            Hollý Ján, Dante, ...

            Spívaj andante ...

            Voľne, krokom,

            vhodne k rokom.

 

 

                                                             Trnava k * 24. februáru 2008

***

 

 

Bardovi nášmu spívajme!

                                                                  K sviatku 90-ky Viliama Turčányho

 

Prichádzam, Pevec Potulný,

v tie Tvoje rodné kraje.

Prichádzam želať Vilkovi,

čo dnes mu Suchá praje.

 

Živ, Bože, nášho rodáka!

Takto dnes každý prosí.

Selanku spívá náš Hollý ...

Kropáčik Umka rosí.

 

Spívajme nášmu bardovi!

Jasá dnes Suchá celá.

Hollológ je tu najvatší!

Vyrieknuť Vám som chcela.

 

Spívajme živio bardovi!

Postoj nám, vzácna chvíľka!

Žehnaj nás všetkých, Pane náš,

slávime nášho Vilka.

 

 

Trnava k * 24. februáru 2018

 

 

***

            Vyprosujem Ti, Vilko milý, k sviatku významných 90. narodenín Božie požehnanie, ochranu Matky všetkých detí, zdravie, pokoj, prílev ďalších tvorivých síl a veľa radosti. Z úprimného srdca Ti blahoželám!

            Tak ako dávno-nedávno i teraz s úctou a obdivom vnímam Tvoju vzácnu osobnosť, Tvoje nevšedné veľdielo. Ďakujem Ti za všetko a osobitne za spoločné putovanie po stopách Jána Hollého.

                                                                                   Srdečne

Gabika

Trnava 20. – 23. apríl 2018

 

Použité pramene:

A GOTTHARDOVÁ, Gabriela. 2008. Na oltári vonia ruža. Trnava: B-print, 2008, s. 7 – 44.

            ISBN 978-80-89118-11-3

B  DROBNÁ, Eva a kol. 2011, 2012. Autorské profily. In Gotthardová, Gabriela. Nebo vie.   

Ohlášky. Trnava: Hnutie kresťanských pedagógov Slovenska, 2011, 2012, s. 69.

ISBN 378-80-89214-60-0

SPUSTOVÁ  IZAKOVIČOVÁ, Gabriela. 2018. Rytier a pevec Viliam Turčány. Suchá nad

            Parnou: RUAH, 2018, s. 59 – 60. ISBN 978-80-89604-37-1

 

Hľadali Zahradu Hollého Jána.

Vďaka Ti, Bože náš!

Tá bola a je v nás.                                                                  Suchá nad Parnou 15. apríl 2018

                                                                                                          ( Foto Tomáš Škapura)

 

 

Viliam Turčány s Gabrielou Gotthardovou.

90. narodeniny v Suchej nad Parnou.                                    Suchá nad Parnou 15. apríl 2018

                                                                                                       ( Foto Tomáš Škapura)

 

 

Pred Kostolom sv. Martina v Suchej nad Parnou 25. februára 2018 po sv. omši k 90. narodeninám. 

(Foto Tomáš Škapura)

 

Viliam Turčány s Gabrielou Gotthardovou  25. februára 2018.

 

Viliam Turčány s manželom pani starostky pred odchodom do Šelpíc po svätej omši v Suchej nad Parnou 

25. februára 2018. (Foto Gabriela Gotthardová)

 

Viliam Turčány za zatvoreným oknom auta pred odchodom do Šelpíc 25. februára 2018. 

(Foto Gabriela Gotthardová)

 

Kontakt

Trnavský literárny almanach 0908423790 trnavsky.literarny.almanach@gmail.com