Zlata Matláková ( nar. 1949) je autorka viacerých básnických zbierok, ale často sa prezentuje aj ako recenzentka – najmä domácej literatúry. Poetka, členka Spolku slovenských spisovateľov, pôsobila ako pedagogička na viacerých typoch škôl, vrátane Trnavskej univerzity. Vydala šesť básnických zbierok: Všetky blízke bytosti (2001), V krajine chodidiel (2002), Nečakané veci (2007), Kytica za dverami (2008), Rozopnutá duša (2009) a Nepoznaná(2010). Je autorkou metodických publikácií o tvorivom písaní, podieľala sa na zostavovaní kníh, ktoré napísali a nakreslili deti (napr. Ahoj, svet 1986 a Načo nám je umenie s Rudolfom Filom 1991). Spolupracovala na scenároch o literárnej tvorivosti v televízii (Poďte s nami) i v rozhlase (Lovci perál).
Jej tvorba je súčasťou viacerých slovenských i stredoeurópskych antológií. Publikovala v Taliansku (preklad Daniela Laudani), v Srbsku (prekl. Ana Dudášová)a v Rumunsku (prekl. Maria - Dagmar Anoca a Lucian Alexiu). Dlhodobo pracuje v porotách slovenských i medzinárodných súťaží (Literárny salón, Cena Literárneho fondu, Literárny Kežmarok, Cena Spolku slovenských spisovateľov, Cesty, O Cenu Slovenského učeného tovarišstva... ). Za tvorivú pedagogickú a literárnu činnosť získala Medailu sv. Gorazda (2007) a v roku 2018 Cenu Slovenských pohľadov.
Teraz prichádza autorka s novou poetickou zbierkou – akousi esenciou životných skúseností a ich reflexiami. Z formálneho hľadiska je zbierka členená na štyri kapitoly. Prvá strofa básne a ty advent vôbec nie si najmenší je vlastne mottom prvej kapitoly so zvýraznením slova voda. Motív vody je v básňach prvej kapitoly častejší, nie však limitujúci, neobmedzuje. Zo skupenstiev vody prevláda tečúca - rieky, dážď, búrka i stojatá (jazierko, studňa...). Voda figuruje ako symbol ustavičnej premeny a zároveň niečoho stáleho, nesmierne dôležitého v živote človeka i celej prírody.
Vzťahy sú jednou z tematických dominánt autorkiných básní, vzťahy lásky, partnerstva, rodičovské, ale aj univerzálne medzisubjektívne vzťahy. Ženská optika sa prejavuje vo výbere základných motívov, neprekvapuje, že autorka vníma mnohé vzťahy ako osudové, vzťahovosť je predpokladom vyváženého, dobrého ľudského príbehu, ak aj nie je ešte vzťah utvorený, lyrický subjekt sa opiera o svoje očakávanie (opäť ženský pohľad: matka očakáva svoje dieťa), ale autorka pripisuje fenoménu očakávania aj univerzálnejší význam. Ďalší dôležitý motív je u Matlákovej motív hľadania, pred treťou kapitolou sú mottom tri strofy básne so zvýrazneným slovom hľadám (samu seba, svoju identitu, vzťahy, príbehy niekedy až s baladickým nádychom, no vždy s pootočením k nádeji...). Matláková sa v novej zbierke posúva čoraz väčšmi k duchovým rozmerom ľudskej existencie, hoci ani tu jej nie je cudzia radosť zo zmyslových, telesných zážitkov, radosť zo žitej každodennosti. Azda najmä štvrtá kapitola predsa len dokumentuje, že dochádza k istému posunu...
V niektorých básňach sú geograficky presné lokácie (Malaga, Bologna Trnava, Budmerice), inde prerastajú miesta diania svoje pôvodné určenie, nesú však v sebe pôvodnú atmosféru. Prírodovedecky vzdelaná autorka nešetrí presným pomenovaním hmyzu, vtáctva, rastlinstva, čo však ani najmenej nezmenšuje sugestívne poetické vyznenie jej básní.
V autorkinej tvorbe (od prvej zbierky Všetky blízke bytosti) sú pretrvávajúce témy výtvarného umenia – v TRVALKÁCH konkrétne s odkazom na Vanderlyna, Paulu Chrenkovú, Pabla Picassa. Matláková sa usiluje v básňach o metaforické spájanie a sceľovanie literatúry s vizuálnym umením, aby tak zvýraznila asociatívnosť básní. V časovom zábere je citeľný ľahučký dotyk s antikou (Ariadna, Eurynomé), vo viacerých básňach zachytíme odkazy na Bibliu, ale autorka ich zakomponováva do básní vždy s dôrazom na súčasného človeka s neodmysliteľnou technikou a rôznymi technológiami, ktoré zasahujú aj do samotného umenia.
Etela Farkašová