Prezentácia knihy Pavla Tomašoviča: Mosty ponad čas na radničnom nádvorí v Trnave 25.5.2016

25.05.2016 18:00

 

Radničné nádvorie v Trnave  koncom mája 2016 zaplnili priaznivci slova a literatúry pri prezentácii knihy Pavla Tomašoviča Mosty ponad čas. S autorom knihy viedol dialóg spisovateľ Štefan Kuzma. Prinášame vám z neho jednu pasáž ako aj niekoľko fotografií Blažeja Vitteka, ktorého fotografie dotvárajú predchádzajúcu knihu Tomašoviča Presahy.

Štefan Kuzma:

„Už pri svojej prvej predstave o knihe si vedel, ktorí autori a ktoré ich diela budú tvoriť kostru pre tvoje literárne reflexie? Patria títo, ako píšeš, pozorovatelia sveta a znalci ľudskej duše – Robert Musil, Franz Kafka a Milan Kundera k tvojim obľúbencom, alebo svojou tvorbou len najlepšie vystihovali premostenie od začiatku dvadsiateho storočia po dnešok, ponúkali paralely začiatkov storočí?“

Pavol Tomašovič:

„Kniha vznikla ako cesta môjho hľadania porozumenia svetu, v ktorom žijeme. Dvadsiate storočie som si vybral zámerne. Vyrastáme z neho poznačení. I tí, ktorí sa narodili už v 21. storočí. Poznačení rozpadom, osamelosťou a stratou viery i zmyslu. 

Rozpad sveta geniálne rozkreslil Robert Musil v románe Muž bez vlastností. Staré sme odvrhli a nové nemáme. Iba prázdne slová a heslá. Dovolávame sa spravodlivosti, pravdy, otvorenosti a slobody, no nie sme sami sebou. Pretože nimi nemôžeme byť bez iných. Bez spoločenstva. No to staré, s jeho vierou, zmyslom i ideami sa nám javí smiešne, prežité. Zostali slová i vlastnosti, ktoré žiadame od iných, no sú vyprázdnené.

Osameli sme. Kto iný ako Franz Kafka to lepšie zachytil. Jeho Proces je náš proces hľadania ospravedlnenia, zbavenia sa viny. Zememerač je každý, kto cíti, že ho nemá kto uznať, jeho talent, profesiu, ľudský príbeh či schopnosti. Kto nás potvrdí, kto potvrdí život každého z nás, ak všade vládnu peniaze, rýchlosť a dravosť? Hľadáme pomoc na Zámku, do ktorého pravidelne volíme svojich zástupcov a stále máme dojem, že nie sme prijatí ani vypočutí.

Ako má človek uniknúť z tohto neuznania, z tohto prázdna, v ktorom sa ocitol, Milan Kundera otvára túto otázku. ŽartomNeznesiteľnou ľahkosťou bytia. No Nesmrteľnosť je otvorená. A my stojíme pred ňou. A keďže ide o otvorený proces, aj moja knižka je iba naznačením týchto troch pilierov mosta, na ktorom stojíme. Zdá sami totiž, že porozumieť týmto pilierom umožňuje aj pozrieť sa do budúcnosti bez toho, aby sme museli z mosta skákať strmhlav dole.“